7"EP (Dog Lovers Records)

Kto sú Remek? Marek, Simona, Juraj a Honza. Sú z Prahy a všetci pôsobili či pôsobia v rôznych kapelach. Namatkovo asi najpodstatnejšie boli či sú Gattaca alebo Jednota.

Už ako som vymienal svoje trika za nejake fošne s Dog Lovers Records, tušil som, že toto bude podľa môjho gusta. Kto ma pozná vie, že česká emo scéna mi bola vždy blízko už v 90tych rokoch kedy kapely ako Thema 11, Ravelin 7, Albion, Ember, Lvmen, Kevorkian /éra s trubkou/ či Landmine Spring či Sunshine rozoznievali moje uši a naša malá skupinka 3 či 4 emo zanietencov z Blawy sme chodili do Napajedel na každý jeden koncert, keď sa dalo. V súčasnosti som zaznamenal len Gattaca, ktorá ma nejako viac oslovila a bol som zvedavý čo bude ďalej.

Remek nadväzuje podľa mňa na túto tradíciu. Je to cítiť v špinavosti zvuku, textov, jednoduchosti obalu, neladenia či bubeníkovho netrafenia rytmu.

Je to emo ako prasa. Neočakávaj technicke vyhrávky či vysoké tóny a prehnané melódie. My sa tu nebavíme o post emo štýle MTV kapiel.

Remek je surovosť, podzemie, čierne texty, ktoré sa miestami neubránia svetla nádeje, agresia, katarzia negativity v nás.

Na konci  je prvy vál. Začína pomalým vybrnkávaním s anglickym introm. Hneď ako zazneju prvé tóny to valcuje. Minimalizmus v hudbe, pomalé a rýchlejšie pasáže s opakovaným súvetí zneju hypnoticky.  Znie to surovo, miestami až mám pocit, že až príliš naschval, počujem ubiehajuce bicie sem a tam, je to hrubé, temné a jemne melodické. Má brutálny text s dávkou optimizmu do života. „Nakoniec všetko dopadne dobre“ je silná veta a vytlieskavačka so ženským spevom len upevnuju emócie a zimomriavky na tele.

Sirky svetla mi znie úplne rovnako ako Na konci. Dokonca som mal pocit, že to je druhá časť Na konci pesničky. No nemám super hudobný sluch, ale aj ten text proste akoby nadväzoval. Ak to bol zámer tak ok, ak nie...

Stranu B otvára Země lidí. Krátke intro ako na A strane s krásnym a jednoduchým vybrnkavanim, pridávaju sa bicie, spätná väzba gitary po ktorej prichádza gulometná paľba bicích v crustovom opojení. Ruky hore, hromženie, pohyb na parkete. Trošku mi to pripomína Clevo smečky, po guľometoch znovu stredné tempo, vybrnkávanie a znovu guľometná paľba do dvoch minút je po pesničke a mne sa vrátila triaška.

Poslendý song na tomto sedem palci sa volá Napořád a v podstate kopíruje všetko čo bolo vyššie už napísané. Rev, emócie, striedajúce sa tempá.

Ja viem, že tento štýl muziky nie je dnes veľmi populárny medzi mladými, pretože všetci chcú čistý zvuk, technické vyhrávky, skvelý aparát, vzhľad podľa šablony či technickú vyzrelosť kapely. Pičoviny... Remek je punk. Miestami možno kŕčovitý a možno aj pre mnohých smiešny, ale týto ľudia veria tomu čo robia a ťažko ich niekto zmení.

Remek to pre mňa vracia späť tam kam by sa to malo vrátiť, do našich rúk. Nie agentúr a veľkých festivalov. Späť medzi decká, ktorým ide o zachovanie tradícii a hodnôt a nie slepé následovanie toho čo je momentálne in.

Všetko na tomto 7 palci je robené ručne, obal tlačený na tvrdom papieri s parádnym obrázkom v červenom prevedení – mutant psa, sexy slečny, krídla, kozmonautová helma, hej to je Remek? Zo zadu prilepené názvy skladieb, vo vnútri foto koláž členov kapely na druhej strane dog lovers tlačiareň...

Jednoduché a krásne a robené na kolene.

Čo ma sklamalo bolo zbytočne veľa nastrihaných a zbytočných papierikov, ktoré vyleteli z obalu. Staré obrázky z časopisov s pečiatkov Remek či texty a iné reklamné pútače sa mohli jednoducho hodiť na nejakú jednu A4 či A5 a pohrať sa s cut and paste namiesto tisícov drobných papierikov – trošku ekológie do toho hoši a dievča nabudúce.

Jo a platnu som si nemohol pustiť, lebo som stratil stredné kolečko, pretože stredový výrez je veľký, takže som to musel počúvať z mp3jek. Kurňa.

Mám pocit, že Remek už je vypredaný, takže 7 palec už nedostanete, ale nezúfajte, dá sa stiahnuť zadara na http://remekdiy.bandcamp.com/album/demo-7 nebo http://remekdiy.wordpress.com/remek/ .

Autor: Roman Lariš aka xJesusx - laris.roman@btinternet.com.